piatok 7. augusta 2015

Extrémne zrážky môžu spôsobiť nedostatok vody

Paradox výmeny vody medzi oceánom a pevninou dokáže vytvoriť problémy aj na Slovensku

Vplývajú klimatické zmeny na vodu na Zemi aj inak ako otepľovaním oceánov? 
Áno, určite. Otepľovaním oceánov sa zintenzívňujú všetky procesy, ktoré súvisia s kolobehom vody na Zemi. Čím je povrch teplejší, tým rýchlejšie dochádza k odparovaniu vody a vzniku zrážok. Voda síce putuje nad kontinenty, ale tým, ako sú teplejšie tak, zrážky majú tendenciu vypadávať len vo veľmi úzkom páse pevniny v okolí pobrežia. Do vnútrozemia sa tak vlhkosť nedostávajú v takej miere ako kedysi a voda tam začína byť veľký problém. Ďalším problémom je to, že výpar rastie aj na pevninách, čím prichádzajú o vodu, ktorá sa nestíha dopĺňať z oceánov. Globálne otepľovanie cyklus vody skracuje a kolobeh je tiež extrémnejší.

Existuje rozdiel tohto vplyvu medzi krajinami v našich klimatických podmienkach a tropickými oblasťami, ktoré sú závislé na striedaní období sucha a dažďa?
Práve tropické a subtropické oblasti sú veľmi citlivé nato, ako často a ako pravidelne v týchto častiach sveta prší. Vyparovanie vody zo zemského povrchu v dôsledku vyšších teplôt týchto oblastí je viac závislé od dostatočného prísunu vlahy. Akonáhle sa zníži prísun vody zo zrážok, takmer okamžite sa objavuje problém so suchom.


Obr. 1: Globálne otepľovanie, spôsobujúce prehlbovanie sucha na pevninách, ohrozuje dostupnosť pitnej vody v takmer všetkých obývaných oblastiach sveta. Ďalším problémom je aj málo efektívne využívanie súčasných vodných zdrojov a plytvanie vodou (Zdroj)

Hrozí aj na Slovensku závažný problém s nedostatkom pitnej vody?
Donedávna sme ho nemali, pretože zrážky boli počas roka rozložené relatívne rovnomerne. Klimatická zmena začína tento problém exponovať, pretože aj u nás dochádza k zmenám teploty a charakteru zrážok. Teploty síce rastú, no zásadnejším problémom novej klímy je to, zrážky začínajú meniť svoje rozloženie v priestore a v čase. V priebehu roka sa čoraz častejšie objavujú prívalové zrážky. Počet dní kedy prší klesá a to čo zvyklo spadnúť za mesiac, alebo dva, spadne teraz v priebehu dvoch dní a potom už neprší. Čím sú zrážky intenzívnejšie a prudšie, tým menej je pôda schopná ich zadržať. Namiesto toho, aby voda vsakovala do pôdy, rýchlo odteká po jej povrchu do potokov, čo často spôsobuje prívalové povodne. Voda tak rýchlo odteká z nášho územia, čo paradoxne vedie k prehlbovaniu sucha.“

Existuje nejaké riešenie ako sa na tento scenár pripraviť?
Je to otázka komplexného riešenia manažmentu vody v krajine, s čím súvisí aj otázka protipovodňovej ochrany a účinného zadržiavania vody v krajine. Technologickým riešením by mohla byť napríklad stavba malých vodných nádrží, alebo rybníkov. Ďalšie riešenie má trochu „zelenší nádych“: podporovať prirodzené vodné nádrže, a tiež mokrade a močiare v oblastiach s vhodnými podmienkami. Na druhej strane môžeme k problému nedostatku vody pristupovať aj ako jednotlivci. Stále častejšie sa totiž ukazuje, že nevieme vodu efektívne využívať a plytváme ňou. V osobnej spotrebe vody sú teda tiež veľké rezervy.

Holandsko je známe svojimi úpravami pobrežia. Dá sa nimi inšpirovať aj v našich zemepisných šírkach?
Krajina si túto infraštruktúru vybudovala kvôli silnému morskému príboju, ktorý najmä počas povodní a silných zimných búrok spôsobuje problémy. Vysušili časť pobrežia a vybudovali suché poldre, ktoré sa môžu v prípade povodní zalievať a počas suchších období využívať pre pestovanie plodín. Suché poldre v Podunajskej a Východoslovenskej nížine sú dobrý nápad, ako sa vysporiadať nielen s povodňami ale aj suchom. Poldre môžu byť počas celého roka suché a využívať sa na poľnohospodárske účely. Počas povodní sa ale môžu napĺňať prebytočnou vodou z riek. Ak by povodeň vystriedalo suchšie obdobie, mohli by z nich byť zásobárne úžitkovej vody pre poľnohospodárov.


Na svete už sú nejaké lokálne konflikty o vodu. Kde je hranica, pri ktorej sa z nedostatku vody stane celosvetový problém?
Dobrým príkladom narastania napätia medzi ľuďmi v dôsledku tenčiacich sa zásob vody je dnes Kalifornia. Sucho tu trvá už viac ako 4 roky a vláda bola v tomto roku nútená pristúpiť k obmedzeniam dodávok vody pre domácnosti a farmárov. V krajine, kde nie je zvykom vodou šetriť to začal byť veľký problém. Farmári nemajú technológie na to, aby vodu využívali dostatočne efektívne. Tento stav nakoniec viedol až k tomu, že mnohí farmári začali čerpať vodu z podzemných rezervoárov ilegálne, dokonca si začali kradnúť vodu navzájom, čo pochopiteľne sa občas nezaobišlo bez násilných stretov medzi farmármi. Či by sa mohli tieto regionálne konflikty rozšíriť na globálnu krízu ukáže až budúcnosť, ale vo svete sú už ohniská, kde začína byť voda veľkým problémom. Ďalším príkladom sú niektoré veľké mestá v Brazílii. V São Paule napríklad kvôli extrémnemu suchu miestne úrady nedokázali zabezpečiť pre ľudí ani minimum dennej potreby vody, pričom ohrozených bolo viac ako desať miliónov ľudí. Nespokojní občania tak vychádzali do ulíc, búrili sa a od vlády požadovali riešenie, ktoré však neprišlo. Celá situácia tak viedla k občianskej neposlušnosti. Ak by problém zasiahol ešte väčšie oblasti, alebo významnejšie svetové regióny, problém by mohol byť až natoľko vážny, že by dokázal zhoršiť ekonomickú, sociálnu, ale aj politickú situáciu celý štátov a viesť až ku globálnej kríze. Takýto scenár nie je vôbec vylúčený. Riešením v poľnohospodárstva by mohli byť aj skúsenosti povedzme z Izraela. Táto krajina je síce suchá a má veľmi obmedzenú dostupnosť vody, no vďaka špičkovej technológií ju vie efektívne využiť.

Mohli by takéto lokálne krízy motivovať zvyšok sveta, zamyslieť sa nad riešením tejto situácie, alebo toto uvedomenie príde až keď bude neskoro?
Prial by som si, aby ľudia, ale aj štáty, riešili podobné problémy systémovo a s dostatočným predstihom, inšpirovali sa riešeniami z už postihnutých oblastí, prípadne aby boli tieto krízové situácia pre nich aj varovaním. Bohužiaľ nežijeme v ideálnom svete. Musíme sa skôr pripraviť nato, že ľudia zvyknú takéto veci riešiť na poslednú chvíľu. Žiaľbohu aj slovenská vláda má tendenciu riziká spojené s klimatickou zmenou a nedostatkom vody dlhodobo ignorovať. Svetlým bodom sú však samosprávy, ktoré začínajú tušiť, že klimatická zmena predstavuje problém aj z hľadiska dostupnosti vody. Do akej miery s týmto problémom naložia je otázkou možno už blízkej budúcnosti, ale dúfam že sa v tomto smere budú viac angažovať a zháňať zdroje, aby sa na nedostatok vody pripravili. Mnohé však zatiaľ len čakajú nato, kedy dostanú do rúk použiteľný manuál, ako postupovať v týchto krízových situáciách. Preto si myslím, že aj pozícia vlády bude v tomto kľúčová.

Rozhovor bol zverejnený na SME v piatok 7. augusta 2015 (autor: Dominik Holič)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...