piatok, 14. augusta 2015

Klimatická zmena je pre Slovensko hrozbou

Venujme klimatickej zmene a jej dôsledkom náležitú pozornosť - otvorený list Prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a Vláde Slovenskej republiky

Tento mesiac sme si pripomenuli 70. výročie zhodenia atómových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Ľudstvo sa tak počas studenej vojny niekoľkokrát ocitlo na pokraji jadrového konfliktu. V súčasnosti však čelíme ďalšej veľkej civilizačnej hrozbe. Americký minister zahraničných vecí John Kerry nedávno vyhlásil, že klimatické zmeny dnes predstavujú najstrašnejšiu zbraň hromadného ničenia. V podobnom duchu sa vyjadril aj americký prezident Barack Obama, podľa ktorého je dnes pre civilizáciu a zdravie ľudí najväčšou hrozbou práve klimatická zmena. Na hrozbu klimatickej zmeny nedávno upozornil vo svojej encyklike Laudato si' aj pápež František. Pápež vyzval všetkých obyvateľov planéty, aby sa kolektívne podieľali na zmene súčasného smerovania civilizácie, ktorá uprednostňuje konzum pred úctou ku všetkému živému. Z textu encykliky je zrejmé, že ak zlyháme, čaká nás budúcnosť s vyčerpanými fosílnymi zdrojmi, narastajúcou majetkovou nerovnosťou, vojnovými konfliktami, zdevastovanou prírodou a extrémnejším počasím. To v konečnom dôsledku ohrozí nielen našu bezpečnosť, ale aj naše slobody. 


Podľa výročnej správy Svetovej meteorologickej organizácie bol rok 2014 globálne najteplejší od začiatku meteorologických pozorovaní a v tomto trende pokračuje aj tento rok. Dôležitejšie však je, že 14 z 15 najteplejších rokov sa vyskytlo v tomto storočí, čo dokazuje, že vplyv ľudskej činnosti na globálnu klímu rastie s bezprecedentnou rýchlosťou. So zvyšujúcou sa globálnou teplotou pribúdajú aj extrémne prejavy počasia. Jeden z takých extrémov prežívame aj v týchto dňoch. Je sprevádzaný mimoriadnou vlnou horúčav. Takúto vlnu horúčav zažilo v roku 2010 Rusko, kedy na jej následky zomrelo 60 tisíc ľudí. Deväť miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy bolo zničených a vyskytlo sa viac ako 1500 požiarov. Mimoriadnu vlnu horúčav zažila v roku 2003 aj západná Európa. Spôsobila obrovský rozsah ľudských a ekonomických strát – predčasne zomrelo viac ako 80 tisíc ľudí a  škody dosiahli výšku 4,5 miliárd amerických dolárov. To bol hlavný dôvod, prečo Svetová meteorologická organizácia označila túto vlnu horúčav za jednu z najvážnejších prírodných katastrof v známej histórii ľudstva. 

Takého vlny horúčav strednú Európu zatiaľ obchádzali, bolo teda len otázkou krátkeho času, kedy postihne aj náš región. Aktuálna vlna horúčav je u nás sprevádzaná nielen vysokými teplotami, ale aj extrémnym suchom. Na viacerých miestach južného Slovenska sa od júna vyskytli len veľmi sporadické zrážky. To v kombinácii s vysokou teplotou vedie k ešte rýchlejšiemu vysušovaniu krajiny, čo spôsobuje vážne problémy. Viaceré oblasti na Slovensku začínajú mať problémy so zásobovaním pitnou vodou a doteraz bolo v tomto lete hlásených viac ako 1400 požiarov. Na základe analýzy súčasného nepriaznivého stavu vyplýva, že tohtoročné sucho môže mať pre Slovensko dokonca ešte vážnejšie následky ako mimoriadne vážne suchá v rokoch 2011, 2012, 2007 a 2003. Je dokonca veľmi pravdepodobné, že sa môže opakovať katastrofálne sucho z roku 1947. To, čo dnes pozorujeme, sa malo podľa klimatických modelov diať až v polovici tohto storočia. Realita je teda ešte horšia, ako najpesimistickejšie klimatické scenáre.  

Slovensko môže čakať podobný osud, ako suchom sužovanú Kaliforniu, kde farmári bojujú o každý liter vody a vo veľkom počte opúšťajú svoje zdevastované farmy, len aby prežili. Naša krajina sa tak veľmi rýchlo môže v priebehu tohto storočia zaradiť medzi štáty, kde voda bude tiež nedostatkovým zdrojom a bude stále drahšia a nedostupnejšia. Problém bude mať predovšetkým naše poľnohospodárstvo, kde sa nedostatok vody premietne aj do vyšších cien potravín. Sucho postihne aj celé ekosystémy a krajina postupne nadobudne hlavne v južných oblastiach stepný charakter. 


Škodám spôsobených suchom sa nedá zabrániť, no dajú sa čiastočne zmierniť. Preto sú životne dôležité najmä adaptačné opatrenia, ktoré sa týkajú vodného hospodárstva. Ich základnou filozofiou by malo byť racionálne hospodárenie s vodnými zdrojmi. Na to by mali slúžiť najmä akumulačné priestory, ako sú napríklad jazerá, rybníky a poldre, ktoré by sa v čase výdatnejších zrážok naplnili vodou. Tá by sa potom mohla využívať na rôzne hospodárske účely, napríklad na zavlažovanie. Dôležitú funkciu však zohrávajú aj les, močiare a mokrade, poľnohospodársky využívaná pôda by sa mala striedať s lesnými porastmi. Takýto systém by mal zároveň plniť aj funkciu protipovodňovej ochrany. Príkladom sa pre nás môžu stať krajiny, kde majú s racionálnym využívaním zdrojov, a najmä vody, veľmi dobré skúsenosti. V tejto súvislosti nám môže byť dobrým vzorom napríklad Izrael. S vodou by sa však malo rozumne hospodáriť na všetkých úrovniach. Súčasne ale odmietame rôzne insitné a pochybné projekty, ktoré len odčerpávajú finančné zdroje zo štátneho rozpočtu. Rovnako by sa voda nemala stať v žiadnom prípade zdrojom biznisu, je strategickou surovinou a v budúcnosti jej hodnota ešte vzrastie.  

Musíme tiež zmieniť globálny charakter klimatickej zmeny, ktorý sa nás bude týkať stále viac, či sa nám to páči, alebo nie. Bez toho, aby sme zjednodušovali komplexné príčiny emigrácie ľudí z Afriky a Blízkeho východu, tieto javy sú a naďalej budú zhoršované negatívnymi dôsledkami klimatickej zmeny. Extrémne sucho zažívajú obyvatelia týchto krajín už dnes. Ľudia často nemajú inú možnosť, ako migrovať. Kým dnes do Európy prúdia utečenci po tisícoch, v krátkej budúcnosti to môžu byť desaťtisíce, či dokonca státisíce ľudí. Klimatológovia upozorňujú na stále častejšie extrémy počasia či výskyt suchších a teplejších rokov, ktoré prichádzajú najmä v dôsledku globálneho otepľovania, už celé desaťročia. Takmer nik však týmto varovaniam u nás doposiaľ nevenoval náležitú pozornosť. Preto apelujeme na všetkých politikov, aby konali zodpovedne. Domnievame sa, že podpora, ktorá je slovenskými vládami poskytovaná automobilovému priemyslu, by mala rátať aj s rizikami spojenými s dôsledkami klimatickej zmeny. Adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu by preto nemali zostať len na papieri a nemali by mať len proklamatívny charakter. Nejde len o nás, v našej krajine chcú žiť aj budúce generácie.


Mgr. Alexander Ač, PhD. (Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i., Bělidla 986/4a, 603 00 Brno, Česká republika).
Mgr. Pavel Matejovič, PhD. (Klimatológ, meteorológ, teoretik literatúry a pedagóg. Pôsobil v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, momentálne v Ústave Slovenskej literatúry SAV a Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. V roku 2013 mu vyšla kniha s názvom Zima A.D. 1500 – 2010. História a podoby zím na Slovensku a v Európe).
Mgr. Jozef Pecho (Ústav fyziky atmosféry AV ČR, v.v.i., Oddelenie klimatológie, Boční II 1401, 141 31 Praha 4, Česká republika).

nedeľa, 9. augusta 2015

Leto ako zo Stredomoria – horúce a veľmi suché

Tohtoročné leto je ochutnávkou toho, čo v polovici tohto storočia bude na Slovensku celkom bežné, a hlavným problémom bude voda

Tohtoročné leto si za svoj vrchol vybralo opäť august. Po veľmi horúcom a aj mimoriadne suchom júli nás celkom určite čaká ešte suchší a možno aj rekordne horúci august. K tomuto „nešťastnému“ statusu by mu mala dopomôcť aj súčasná vlna horúčav, ktorá sa zapíše do histórie ako jedna z tých najextrémnejších. Rok 2015 si tak pravdepodobne zapamätáme všetci, a to aj vďaka horúcemu letu. Tento rok má ambície stať sa nielen najteplejším rokom za posledných viac ako stoštyridsať rokov, a prekonať tak minulý, rekordne teplý rok, ale dnes je takmer isté aj to, že bude jedným z najsuchších. Keďže už teraz je [meteorologické] sucho vážnejšie ako to v roku 2003, objavujú sa obavy z toho, že by sa mohla opakovať katastrofálna situácia z roku 1947 (Obr. 1).


Obr. 1: Dozor nad úrodou pšenice počas sucha v roku 1947 - v čase sucha dozeral na každý výmlat úradmi dosadený mlatobný komisár, prednosť mali dodávky obilia štátu (Zdroj)

Mladšie ročníky si na povojnové sucho a katastrofálnu neúrodou asi spomenú len ťažko, preto sa oplatí si pripomenúť, že vtedy nás pred zúfalou potravinovou krízou, a možno aj hladomorom, zachránila až potravinová pomoc z bývalého Sovietskeho zväzu. Je síce pravda, že aj keby sa sucho z roku 1947 opakovalo v celom svojom rozsahu dnes, vďaka lepších technológiám by nevyhnutne nemuselo mať tak závažne dôsledky ako pred takmer 70 rokmi. Či tomu tak skutočne aj bude je stále otázne, no podľa najnovších informácií sa zdá, že tohtoročná úroda obilnín bude o minimálne štvrtinu nižšia než v minulom roku [ohrozené sú však aj ostatné plodiny - kukurica, zemianky, atď.].  Ak by hrozila v niektorom z ďalších rokov dokonca ešte väčšia neúroda, kto nám bude schopný podať pomocnú ruku, keď s podobnou situáciou dlhodobo zápasia aj okolité štáty v Európe?

Extrémne teplo, a v mnohých prípadoch aj sucho, nie je totiž len u nás. Vlna horúčav, pravdepodobne najvýraznejšia od roku 2010, kedy v Rusku na následky prehriatia organizmu predčasne zomrelo takmer 60 tisíc ľudí a zastavilo vývoz pšenice kvôli obrovskej neúrode, zasiahla, s výnimkou Škandinávie a Britských ostrovov, prakticky celú Európu. Celkom určite stojí za pozornosť aj skutočnosť, že sucho v niektorých častiach strednej Európy pretrváva, s výnimkou krátkych prestávok, už štvrtý rok [od roku 2011, Obr. 4]. Sucho sa už napríklad začína prejavovať aj na vodnom stave a prietoku Dunaja (Obr. 2), predovšetkým na jeho dolnom toku [Zdroj].


Obr. 2: Vážne sucho v strednej Európe sa začína podpisovať aj na vodnom stave druhej najväčšej rieky Európy, Dunaja - záber je z Rumunska (Zdroj)

Vo svete sa v posledných rokoch celkom oprávnene, a to dokonca aj medzi odborníkmi, rozšírilo používanie termínu „megadrought“, teda megasucho. V skratke ide veľmi dlhé obdobia sucha, trvajúce minimálne jedno desaťročie a spôsobujúce mimoriadne závažne ekonomické straty. Svojou dĺžkou a následkami sa celkom určite k tomuto statusu priblížilo napríklad dlhodobé sucho v Austrálii, ktoré pustošilo krajinu v rokoch 2001 až 2009, pričom zvlášť kritické boli hlavne roky 2002 a 2006 [v roku 2009 sa k suchu pridali aj ničivé požiare, ktoré si len v štáte Viktória vyžiadali viac ako 200 mŕtvych]. Podobný charakter malo a stále má sucho v centrálnej a východnej Brazílii, ktoré s prestávkami trvá už viac ako desať rokov, a ktorého následkom je aj pretrvávajúca kritická situácia v najhustejšie obývanej oblasti Južnej Ameriky, v okolí 20-miliónového São Paula. Extrémne sucho pomerne rýchlo devastuje aj celé západné pobrežie Severnej Ameriky, vrátane veľkej časti Aljašky a vnútrozemia Kanady, kde zažívajú jednu z najhorších sezón lesných požiarov v histórii. A takto by sme mohli pokračovať aj ďalej, keďže zoznam oblastí, ktoré v súčasnosti bojujú s nedostatkom vody je stále dlhší [Zdroj].

O súvislostiach medzi globálnym otepľovaním a sucho [aj na Slovensku] viac v článku Globálne otepľovanie zvyšuje riziko výskytu sucha.

Možno sa ale pýtate, či podobné megasucho nehrozí v najbližšej budúcnosti aj Slovensku či strednej Európe. Sucho je veľmi nepríjemný "protivník". Prichádza nenápadne a pomaly, no jeho dôsledku môžu pretrvávať celé desaťročia a nie je preto žiadnym prekvapením, že dokáže zruinovať ekonomiku celých štátov. Ak by sme sa pozreli na niekoľko základných ukazovateľov vývoja sucha, a to nielen na území Slovenska, vyplýva z nich, že tohtoročné sucho môže mať pre Slovensko dokonca ešte vážnejšie následky než povedzme tie z rokov 2011 a 2012, 2007 či 2003. Dôvod je vcelku jednoduchý. Sucho totiž nie je len u nás, ale dlhodobo pretrváva na viac ako polovici európskeho kontinentu, zvlášť na západ a sever od našich hraníc (Obr. 3). Táto situácia môže tak nakoniec prispieť nielen k rýchlejšiemu nástupu extrémne vysokých teplôt vzduchu počas leta, k čomu nakoniec aj v týchto dňoch dochádza, ale aj k chronickému nedostatku vody a jej zhoršenej dostupnosti pre obyvateľstvo v mnohých regiónoch Slovenska. Možno je už trochu neskoro sa teraz pýtať, či je naša krajina na takúto situáciu pripravená.


Obr. 3: Priemerná hodnota štandardizovaného zrážkovo-evapotranspiračného indexu (SPEI) v období apríl až jún 2015 poukazuje na značný rozsah sucha na európskom kontinente (Zdroj)  


Obr. 4: Šesť-mesačný štandardizovaný zrážkovo-evapotranspiračný index (SPEI) na Slovensku v období 1951-2015 - dlhodobé a veľmi vážne sucho nastúpilo po roku 2010, ktorý bol naopak na Slovensku mimoriadne vlhký (Zdroj)  

Tieto štatisticky sú na jednej strane síce zaujímavé, ale na strane druhej treba pripustiť aj fakt, že nie sú dielom žiadnej náhody. Klimatológovia upozorňujú na stále častejšie extrémy počasia či výskyt suchších a teplejších rokov, ktoré prichádzajú najmä v dôsledku globálneho otepľovania, už celé desaťročia. Takmer nikto však týmto varovaniam doposiaľ nevenoval náležitú pozornosť, a klimatológovia boli takmer vždy len na smiech. Museli prísť až dôsledky nového režimu klímy v podobe klesajúcich zásob podzemných vôd, stále väčších škôd a strát v poľnohospodárstve či rastúceho počtu úmrtí na následky extrémneho počasia, aby si naša spoločnosť konečne začala uvedomovať, akú hrozbu pre nás všetkých klimatická zmena v skutočnosti predstavuje. Či je alebo nie na adekvátnu odpoveď neskoro, ukáže až čas, no z dnešného pohľadu je istá jedna, dosť podstatná vec. Pokiaľ ľudia neprestanú zahlcovať zemskú atmosféru prebytočným oxidom uhličitým či metánom, situácia sa v budúcnosti nezlepší, práve naopak. Ak nebudeme pripravení, môže nás veľmi nepríjemne prekvapiť.

Mali by sme sa teda obávať toho, že podobne suché a horúce roky budú v budúcnosti celkom bežné aj u nás v strednej Európe? A nakoniec, plynie z toho aj to, že by jedného dňa Slovensko dospelo až do situácie, s ktorou si nedokážu poradiť ani obyvatelia vyspelej Kalifornie, ktorej ekonomiku doslova ničí dlhotrvajúce sucho a extrémny nedostatok vody?

Áno, aj to je jeden z možných variantov našej budúcnosti v prípade, že ľudstvo bude aj naďalej využívať pre pohon globálnej ekonomiky fosílne palivá a dopyt po energii bude neustále narastať. Ak by sa tento scenár naplnil, klíma na Slovensku sa v priebehu nasledujúcich desaťročí zmení doslova na nepoznanie. Dôkazom sú aj najnovšie výskumy pracujúce so simuláciami budúcej klímy, ktoré ponúkajú možné scenáre budúceho vývoja podnebia v celej Európe. A načo by sa mali obyvatelia Slovenska pripraviť (pozri rámček nižšie)?

Fakt, že zimy alebo letá budú v priemere teplejšie o minimálne 5 stupňov Celzia, neznie na prvý pohľad veľmi znepokojujúco. Ale už to, že počas letných horúčav budeme pravidelne vystavení teplotám okolo 40-45 stupňov Celzia, celkom určite príjemné nebude, najmä nie v mestách. Naše najjužnejšie oblasti sa tak teplotne priblížia klíme južného pobrežia Francúzska či stredného Portugalska.

S vyššími teplotami však automaticky prichádza aj vyššia spotreba vody, či už v domácnostiach alebo na záhradkách či poliach. Scenáre toho, ako veľa a ako často bude u nás pršať o 50 rokov síce nie sú tak jednoznačné ako v prípade teploty, no prevažná časť modelov očakáva na Slovensku výrazne suchšie podmienky ako dnes, hlavne v letnom období. Čaká nás teda podobný osud ako suchom sužovanú Kaliforniu, kde farmári bojujú o každý galón vody a v tom horšom prípade opúšťajú svoje zdevastované statky, len aby prežili? Ak sa napríklad naučíme efektívne využívať prebytok vody zo zimy, nemusí byť takýto scenár nevyhnutný. Môže to byť pre nás dokonca výhoda.


Ako to bude vyzerať s teplotou a zrážkami u nás v Európe o nejakých 60 až 70 rokov? Tu je jedna z možných odpovedí. Na priložených mapkách vidieť očakávané zmeny teploty (vľavo) a atmosférických zrážok (vpravo) medzi obdobiami 1971-2000 a 2071-2100 podľa najnovších modelových výstupov projektu EURO-CORDEX. Treba tiež pripomenúť, že uvedené zmeny zohľadňujú najvyšší emisný scenár RCP8.5, podľa ktorého by ľudstvo aj v druhej polovici tohto storočia ešte stále a veľmi intenzívne využívalo k produkcii energie fosílne palivá.

Ako vidieť, zmeny oboch klimatických prvkov sú dosť zásadné, no súčasne aj veľmi znepokojujúce. Priemerná ročná teplota by podľa týchto výstupov mohla vzrásť na Slovenskú o 4 až 5 °C, s rýchlejším rastom v horských oblastiach na severe a východe územia. Naše najjužnejšie oblasti tak budú mať na konci tohto storočia podobný teplotný režim, ktorý by sme v súčasnosti našli na južnom pobreží Francúzska, v Pádskej nížine (sev. Taliansko), v strednom Portugalsku či na juhu Dalmácie. Príjemné nie? Najmä ak považujeme dlhotrvajúce veľmi teplé a suché jarné a letné obdobia stredomorského typu za niečo normálne, hlavne na Slovensku. [Treba pritom počítať aj s tým, že oteplenie o minimálne 4 °C môže v konkrétnych situáciách znamenať, že počas letných vĺn horúčav budú denné teplotné maximá približne o 10-12 °C vyššie ako dnes – teda namiesto teploty 32 °C budú skôr typické hodnoty okolo 42-44 °C]


Obr. 5: Predpokladané zmeny priemernej ročnej teploty (vľavo) a ročných úhrnov zrážok (vpravo) pre obdobie 2071-2100 [v porovnaní s 1971-2000] podľa výstupov projektu Euro-CORDEX (emisný scenár RCP8.5; Zdroj)

Avšak ešte predtým, ako začneme „otvárať šampanské“, pozrime sa na predpokladaný vývoj zrážok. Žiaľ, v tomto smere sú správy pre Slovensko viac ako nepríjemné. Aj keď na úrovni ročného úhrnu budú zrážky pribúdať o 5 až 20 %, pri detailnejšom pohľade na letné zrážky zistíme, že ročný nárast obstarajú hlavne zimné zrážky (inak povedané zrážky v chladnom polroku), naopak v lete sa očakáva veľmi zásadný pokles, a to až o 20 % (podrobnejšie informácie tu). Aj keď u nás pravdepodobne nebude problém s vodou tak „dramatický“ ako v Stredomorí, Slovensko sa veľmi rýchlo môže v priebehu tohto storočia zaradiť medzi štáty, kde voda bude tiež nedostatkovým zdrojom. Nebude to však len o tom, že voda bude stále drahšia a nedostupnejšia. Problém bude mať predovšetkým naše poľnohospodárstvo [nedostatok vody sa premietne aj do vyšších cien potravín, atď.]. A čo s tým robiť? Odpoveď na túto otázku by sme mohli čiastočne nájsť v odpovedi na ďalšiu, trochu zložitejšiu otázku. Akým spôsobom manažovania krajiny a hydrologického cyklu si Slovensko bude schopné uchovať [bohatý] zimný prebytok vody na suchšie a teplejšie letá? Alebo sa staneme 100%-ne závislí od dovozu drahých potravín a vody zo zahraničia?


Zdroje
Mimoriadne až extrémne suchý jún 2015
http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=637
Júl 2015 bol na Slovensku mimoriadne až extrémne teplý
http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=640 
Megacity drought: Sao Paulo withers after dry ‘wet season’
https://theconversation.com/megacity-drought-sao-paulo-withers-after-dry-wet-season-42799
“Worst Fire Conditions On Record” — As Heatwaves, Drought Bake North American West, Wildfires Erupt From California to Alaska
http://1url.cz/APG4
Global drought 
http://robinwestenra.blogspot.co.nz/2015/06/global-drought.html
Monitoring sucha na Podunajskej a Východoslovenskej nížine k 02.08.2015
http://www.shmu.sk/sk/?page=2091&id=22
Väčšie sucho bolo len pred 65 rokmi
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247712-vaecsie-sucho-bolo-len-pred-65-rokmi/
Boats high and dry as Central Europe fights drought
http://www.scotsman.com/news/environment/boats-high-and-dry-as-central-europe-fights-drought-1-3852796
Soudelor Approaches Taiwan; All-Time Record Heat Returns to Germany
http://www.wunderground.com/blog/JeffMasters/comment.html?entrynum=3065 

Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o búrkach, ale báli ste sa opýtať

Čo by mali ľudia o búrkach vedieť? Ako vzniká búrka? Čo robiť, keď nás búrka zastihne v prírode?

Hoci búrka nepochybne patrí medzi najatraktívnejšie prírodné fenomény, zažiť ju na vlastnej koži v prírode či na hrebeni hôr celkom určite nepatrí medzi skúsenosti, po ktorej všetci túžime. Podvedomý strach z tohto prírodného úkazu je však celkom na mieste, keďže samotná búrka disponuje celým arzenálom nebezpečných sprievodných javov, ktoré nás môžu zabiť.  

Niečo na úvod
Búrky sú extrémnym prejavom atmosférickej konvekcie, pri ktorej dochádza k uvoľňovaniu latentného tepla v dôsledku kondenzácie vodnej pary. Ide o veľmi komplexný atmosférický jav sprevádzaný extrémnymi a nebezpečnými javmi, akými sú bleskové výboje, nárazy vetra (neraz aj víchrica), krupobitie, prívalové zrážky a v niektorých prípadoch aj tornáda. Najmä v súvislosti s rastom priemernej teploty vzduchu v prevažnej časti strednej Európy existuje predpoklad, že meniace sa klimatické podmienky môžu už v najbližších desaťročiach významne zmeniť intenzitu (silu) ako aj priestorový a časový výskyt búrok v našom regióne.

Čo je to búrka?
Búrka je z meteorologického hľadiska chápaná ako súbor elektrických, optických i akustických javov vznikajúcich medzi oblakmi typu cumulonimbus (skratka „Cb“ alebo inak „búrkový oblak“ – viac v rámčeku nižšie, Obr. 1) navzájom alebo medzi týmito oblakmi a zemským povrchom, často sprevádzaný ďalšími meteorologickými javmi (nárazový vietor, prívalové zrážky, tornáda, krupobitie, atď).

Búrky vnikajú za veľmi špecifických okolností. K ich vzniku je potrebné obrovské množstvo energie a vlhkosti. Oba uvedené zdroje získava atmosféra zo zemského povrchu (a prízemnej vrstvy atmosféry), ktorý sa počas slnečného letného dňa zohrieva. Čím vyššia je počiatočná teplota a vlhkosť vzduchu nad zemským povrchom a čím rýchlejšie klesá teplota s výškou (výraznejšia labilita ovzdušia), tým rýchlejšie stúpa zahriaty vzduch do vyšších vrstiev atmosféry. Dôsledkom týchto mohutných výstupných pohybov teplého a vlhkého vzduchu je rýchly vývoj mohutnej kopovitej oblačnosti, z ktorej samotné búrky vznikajú. Nevyspytateľnosť a nebezpečenstvo búrok spočíva najmä v tom, že ich konkrétny vývoj na danom mieste prebieha veľmi rýchlo a búrka prejde všetkými vývojovými štádiami za jednu, maximálne dve hodiny. Predpovedať búrky preto nevedia na sto percent ani meteorológovia. Viac sa o meteorologických podmienkach vzniku búrok môžete dočítať v článku Búrky prichádzajú na jar skôr alebo Globálne otepľovanie môže viesť k silnejším tornádam.


Obr. 1: Typický príklad konvektívnej búrky a jej najdôležitejšieho rozpoznávacieho znaku - oblaku typu cumulonimbus s nápadne širokým vrcholom v tvare nákovy (incus; Zdroj)

Ako vypozorovať, že sa búrka blíži?
V priebehu dňa je možné približujúcu sa búrku, okrem nápadne vysokej „vežovitej“ oblačnosti typu Cb (Obr. 1), identifikovať najmä vďaka akustických javov – hrmenia, v priebehu noci je to naopak skôr blesková činnosť, ktorá upúta pozornosť pozorovateľa. Po dostatočnom priblížení sa búrka začína prejavovať zmenou prízemného prúdenia a náhlymi zmenami rýchlosti vetra (tzv. nárazový vietor, alebo inak húľava). Extrémnosť týchto javov dosahuje svoje maximum v samotnom jadre búrky, v ktorom sa neskôr pridáva intenzívny prívalový dážď, prípadne krupobitie (v najextrémnejších prípadoch je možné v silných búrkach registrovať aj tornádo – v našich podmienkach je však stále veľmi výnimočný jav). V prípade, že pozorovateľ má k dispozícii prístroj na meranie tlaku vzduchu, je možné blížiacu sa búrku rozpoznať napríklad aj prostredníctvom poklesu tlaku vzduchu.

* Cumulonimbus (Cb) - Ide o hustý kopovitý oblak s veľmi tmavou základňou, ktorá sa nachádza vo výške okolo dvoch kilometrov nad zemou. Oblak má vo svojej hornej časti tvar nákovy – pri svojom vrchole býva tak oveľa širší ako pri zemi. Búrková oblačnosť je neraz vysoká až 15 kilometrov (Obr. 2), preto ju je dobre vidieť aj z väčšej diaľky.      

Aké prípady sú najnebezpečnejšie?
Rozoznávame viacero typov búrok. Poznáme frontálne búrky a búrky z tepla. Frontálne búrky sú viazané na prechody výrazných, najmä studených poveternostných frontov, ktoré pomerne často zasahujú v letnom období aj naše územie. Na rozdiel od búrok z tepla nie sú až tak výrazne závislé od dennej doby, teda môžu sa vyskytnú aj v priebehu noci, prípadne v skorých ranných hodinách. Ich príchod je relatívne ľahšie predpovedateľný (na základe postupu frontálnej línie). O niečo horšie je to však s predpoveďou búrok z tepla.

Búrky z tepla sú výraznejšie závislé od denného vývoja konvekcia, teda aj denného režimu teploty vzduchu. Obyčajne sa začínajú vytvárať okolo poludnia a vrchol dosahujú v popoludňajších hodinách, v období maxima teploty vzduchu. Ich postup je často krát veľmi pomalý a presný čas a miesto výskytu sú, vzhľadom na to, že sa neviažu na žiadny poveternostný front, ťažko predvídateľné. 


Obr. 2: Pohľad na konvektívnu búrku z výšky takmer 20 kilometrov (Južná Karolína, USA; Zdroj)

Avšak aj v takomto prípade je možné si pomôcť a nepotrebujete na to ani dlhoročné skúsenosti meteorológa. V prípade, že si plánujete výlet do prírody, je potrebné na základe skúseností z predošlých dní (pokiaľ sa vyskytli búrky), priebežne sledovať situáciu na oblohe (a samozrejme sledovať výstrahy vydávané meteorologickou službou). V prípade, že dochádza k vzniku prvých kopovitých oblakov, ktoré narastajú do väčších rozmerov, je najlepšie odložiť výlet na neskorší termín. Búrka by vás mohla vo voľnej prírode nepríjemne prekvapiť. Z hľadiska intenzity a možných následkov sú veľmi nebezpečné tzv. supercelárne búrky, ktoré sa vyznačujú dlhou životnosťou (aj niekoľko hodín) a často krát sú sprevádzané tými najnebezpečnejšími sprievodnými javmi – tornádami a mimoriadne veľkými krúpami.   

Blesky každoročne zabijú desiatky ľudí
Bleskové výboje sú nielen najvýraznejším prejavom búrok, súčasne sú aj najnebezpečnejšie. Ročne, najmä na horách, zabijú desiatky ľudí. A výnimkou nie sú ani slovenské hory. Ak vás búrka zastihne v otvorenej krajine, či nedajbože na horách, môže ísť v tomto prípade skutočne o život. Každý blesk, ktorý zasiahne zemský povrch je pre človeka potenciálne nebezpečný, a to aj v takom prípade, že sa vo vašom okolí nachádzajú objekty presahujúce vašu výšku. Smrť totiž nemusí spôsobiť iba priamy zásah blesku. Stačí, ak blesk udrie blízko vás a elektrický výboj sa šíri do okolia po mokrej zemi. Vtedy človeka môže zabiť tzv. krokové napätie. Čím väčšia je vzdialenosť nôh pri chôdzi, tým väčšie je napätie prúdu, ktorý vami môže potenciálne prejsť. Preto, keď si pred búrkou vo voľnej prírode hľadáte úkryt, dajte si pod seba nepremokavú podložku, skrčte sa a čupnite si, aby bolo vaše krokové napätie minimálne.  


Obr. 3: Príklad lineárneho (čiarového) blesku medzi spodnou základňou búrkového oblaku a zemským povrchom - bleskový výboj typu CG (Zdroj)

Čo je to blesk? Zatiaľ čo búrka sama o sebe vo väčšine prípadoch nepredstavuje pre človeka a jeho ekonomické záujmy veľké nebezpečenstvo,  sprievodné javy, ktoré sú bezprostrednými produktmi jej činnosti, si z tohto hľadiska zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť. Elektrický výboj (blesk) je spolu s hrmením azda najznámejším prejavom činnosti búrky alebo ináč povedané, bez blesku a hrmenia by nebola búrka búrkou. A to doslova, pretože v odbornej praxi sa búrka identifikuje predovšetkým na základe existencie blesku. Blesk je veľmi silný prírodný, elektrostatický výboj (jav, pri ktorom sa dva rovnako veľké nesúhlasne náboje rušia; Obr. 3) vznikajúci najčastejšie práve pri búrke. Bleskový výboj je pritom sprevádzaný emisiou svetla a sprevádzaný vznikom rázovej vlny (spôsobená expanziou vzduchu zohriateho na veľmi vysokú teplotu vzduchu – až 30 000 °C), ktorú človek vníma ako hrmenie. Blesk je jav, ktorý ma ohromujúcu energiu. Elektrický prúd, ktorý preteká bleskovým kanálom ma veľkosť najčastejšie niekoľko 100 000 ampérov pri napätí niekoľko mega Voltov. Blesk môže nadobúdať rôzne tvary, dokonca rôzne farby, závisí to predovšetkým od konkrétnych fyzikálnych a poveternostných podmienok. Poznáme niekoľko základných typov bleskov – čiarový (stuhový), plošný, perlový a snáď najzaujímavejších guľový blesk. Asi len 10 % bleskov udrie do zemského povrchu alebo do predmetom na zemskom povrchu. Viac informácií o bleskoch možno nájsť aj tu.

Ako „prežiť“ búrku v prírode?
V tomto prípade je najlepšou ochranou prevencia. Okrem priebežného kontrolovania oblohy je potrebné sledovať meteorologické výstrahy, ktoré sa v letnom období týkajú prevažne výskytu búrok. Ak Vás predsa len zastihne búrka vo voľnej prírode, je potrebné si starostlivo vyhľadať najbližších úkryt. Prečo starostlivo? Búrka, ako sme už spomínali, má hneď niekoľko sprievodných javov, ktorá sú pre nás veľmi nebezpečné. Okrem bleskov nás môžu zraniť, prípadne aj zabiť, letiace trosky, uvoľnené pri náporoch silného nárazového vetra. Veľmi nebezpečné sú aj veľké krúpy a prívalový dážď, ktorý môže v mieste nášho výskytu vyvolať lokálnu povodeň. 

Pred bleskom sa najlepšie uchránime tým, že vyhľadáme najbližšiu budovu, najlepšie s hromozvodom (bleskozvod). V prípade, že nič také nie je k dispozícii, je možné sa schovať do lesného porastu, kde si však treba dávať pozor na padajúce konáre, prípadne stromy (hlavne počas víchrice). Rozhodne sa neschovávajte pod osamelé stromy a neostávajte na okraji lesa. Ak ste na hrebeni hôr, čo najskôr zostúpte o niekoľko metrov nižšie z hrebeňa a čupnite si k zemi (Obr. 4), prípadne si sadnite na niečo suché, nevodivé – nedotýkajte sa skál. Ak nájdete v prírode skalný previs, po ktorý sa chystáte ukryť, dbajte na to, aby ste si sadli približne do jeho prostriedku a nedotýkajte sa jeho stien. Na rovnej ploche, napr. na poli, si čupnite alebo nájdite najnižšie možné miesto v teréne, vhodná je akákoľvek terénna depresia. V prípade, že máte po ruke auto, nebojte sa ostať v ňom. Jeho kovová karoséria funguje na princípe Faradayovej klietky, ktorá bezpečným spôsobom uzemní prípadný blesk.   


Obr. 4: Ak vás búrka zastihne v otvorenom teréne, napríklad na poli, čupnite si do polohy uvedenej na obrázku hore (Zdroj)

Ako sa správať pri búrke?
- Úkryt si vyberajte starostlivo, aby vás v ňom nezastihla prípadná povodeň alebo padajúce konáre či skaly.
- Najlepším úkrytom je, samozrejme, najbližšia budova s bleskozvodom.
- Neschovávajte sa pod osamelé stromy.
- Nezostávajte na kraji lesa, ale choďte hlbšie do lesného porastu.
- Ak ste na hrebeni hôr, rýchlo zostúpte o niekoľko metrov nižšie a čupnite si na zem, prípadne si sadnite na niečo suché a nevodivé.
- Ak sa schováte pod skalný previs, sadnite si do prostriedku a nechytajte sa jeho stien.
- Ak vás búrka zastihne na rovine, napríklad na poli, čupnite si, alebo si nájdite čo najnižšie položené miesto - napríklad priehlbinu. Na zem si nelíhajte!
- Nemajte pri sebe žiadne kovové veci, ani mobil [ak ho predsa len máte, vypnite ho!].
- Auto je bezpečný úkryt - jeho kovová karoséria funguje ako Faradyova klietka, ktorá bezpečne uzemní elektrický výboj.
- Najskôr 30 minút od posledného blesku alebo hromu môžete opustiť bezpečný úkryt.

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...