štvrtok, 25. júna 2015

Každé dieťa je mysliteľom, umelcom a vedcom, ktorý chce zachrániť svet ...

... alebo, ako vyriešiť globálne problémy tejto spoločnosti

Aj keď to má od vedy trochu ďaleko, rad by som sa s vami podelil o jednu skúsenosť, po ktorej som opäť začal veriť v radostnejšiu a pozitívnejšiu budúcnosť. Počas dvoch prednášok o globálnom otepľovaní pre deti vo veku od 10 do 14 rokov v Montessori škole v Prahe na Beránku som zažil niečo, čo predtým nikdy.

Deti si nielenže veľmi dobre uvedomovali, o čom rozprávam, ale navyše takmer neustále dávali veľmi zaujímavé otázky, prejavovali nesmierny záujem o to, ako by mohli prispieť k riešeniu aj oni sami. Okrem toho, takmer neustále ma udivovali svojim ohromným prehľadom o tom, čo sa vo svete deje a ako to ovplyvňuje aj ich život v meste. Napríklad, dlho som nemusel vysvetľovať, že náš ohromný konzum a fosílna ekonomika nás všetkých zotročujú a devastujú celú planétu v stále rýchlejšom tempe.


Jeden chlapček dokonca poznamenal pri správe o globálnych ropných rezervách, že ak nám nakoniec dôjde všetka ropa, bude to znamenať pre moderná spoločnosť kolaps. Uvedomujete si, čo ten malý chlapec povedal? Použil pojem, ktorého obsahu väčšinou nerozumejú ani dospelí, nieto ešte dieťa na základnej škole! Príjemne šokujúca je aj hĺbka tejto myšlienky, ktorá si vyžadovala schopnosť si všetky súvislosti pospájať do jedného logického a zmysluplného obrazu.

Mať takéto deti okolo seba, hneď je svet o poznanie krajší a pozitívnejší. Prejaviť totiž záujem a hľadať riešenia aj veľmi zložitých problémov je prvým a dôležitým krokom k zmene, o ktorú sa "mnohí" tak snažíme. Zachrániť túto planétu pred zničujúcim pôsobením konzumnej spoločnosti nie je jednoduchá úloha, a uvedomujú si to aj malé deti. Deti sú preto nielen našou budúcnosťou, ale aj nádejou, že sa nakoniec zmeníme aj my, dospelí. 

Z našej strany by možno stačilo podporovať ich v ich zvedavosti a neudusiť ich záujem o problémy tohto sveta už v deckom veku našou ignoranciou alebo nezáujmom, či podceňovaním ich obrovského [rozumového] potenciálu. Ako som mal možnosť sa presvedčiť, dokonca aj veľmi malé deti dokážu porozumieť ťažším odborným či psychologickým problémom a nájsť pre ne veľmi efektívne riešenia. Malo by byť preto našim záujmom a prvoradou prioritou budovať v deťoch už od útleho veku pozitívny a priateľský vzťah k prírode, no súčasne im ukazovať svet taký, aký v skutočnosti je [so všetkými jeho problémami]. Nie je nad úprimnosť a otvorenosť!

V opačnom prípade hrozí to, že z detí vyrastú len poslušní, nepremýšľajúci otroci, nadraďujúci zisk a peniaze nad všetky ostatné [morálne] hodnoty, pohŕdajúci hodnotou života a dôležitosťou zachovania fungujúcej a žijúcej Zeme pre seba a budúce generácie. Ak 21. storočie nebude o zodpovednosti, možno už nebude vôbec.

Tento text by som ukončil veľmi pekným citátom Johna Holta, ktorý raz povedal: „Každé dieťa, ktoré môže stráviť denne hodinu či dve s dospelými, ktorých má rád a ktorí sa zaujímajú o svet a chcú o ňom hovoriť, sa naučí za deň oveľa viac než by sa naučilo za týždeň v škole.“

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...