nedeľa 25. januára 2015

Storočie v tieni jednej sopky

Vulkanická erupcia Tambory spôsobila klimatickú zmenu, ktorá ovplyvnila celé 19. storočie

Čo si ako prvé vybavíte, keď sa spomenie rok 1815? Väčšina z vás by asi veľmi správne poznamenala, že v tom roku bol definitívne porazený francúzsky generál Napoleon Bonaparte v slávnej bitke neďaleko belgického Waterloo. Avšak len málo ľudí vie o podstatne dramatickejšej udalosti, ku ktorej došlo na niekoľko tisíc kilometrov vzdialenom indonézskom ostrove Sumbawa začiatkom apríla 1815, teda dva mesiace pred Napoleonovou porážkou. Pozoruhodné na tejto udalosti je však aj to, že historické pramene a učebnice dejepisu ju až trestuhodne opomínajú, a to aj napriek tomu, že ovplyvnila vývoj celého 19. storočia oveľa zásadnejšie než samotné napoleonské vojny.

Kedysi sa verilo, že následky vulkanickej erupcie postihujú zväčša len relatívne blízke okolie sopky. No udalosti z roku 1815 ukázali celému svetu, čo znamená žiť niekoľko desaťročí doslova v tieni jednej sopky. Erupcia Tambory (Obr. 1 a 2) bola nie len jedna z dvojice najsilnejších v zdokumentovanej histórii ľudstva, siahajúcej 10 tisíc rokov do minulosti, ale pravdepodobne bola aj najsmrtonosnejšia, keďže jej priamym alebo nepriamym následkom padli za obeť desiatky miliónov ľudí na celom svete. Áno, čítate správne. Neúroda, hladomory, epidémie "bengálskej" cholery a extrémne počasie, ktoré pretrvávali dve dlhé desaťročia po erupcii si vyžiadali niekoľkonásobne viac obetí ako pustošivé vojny z čias Napoleonovho cisárstva.


Obr. 1: Dnešná podoba kedysi majestátneho stratovulkánu Tambora - na mieste pôvodného sopečného kužeľa dnes nájdeme 7 kilometrov širokú kalderu, ktorej okraje siahajú do výšky 2850 m n.m. - mohutná erupcia dokázala znížiť masív o celých 1450 metrov - teda o výšku slovenskej Poľany (Zdroj

Kolosálna perspektíva erupcie
Erupcia Tambory mala žiaľ tú smolu, že sa odohrala dlho predtým, ako ľudia začali používať telegraf. (Sopka Krakatoa, k erupcii ktorej došlo v roku 1883, mala v tomto ohľade väčšie šťastie a preto bola aj prvou veľkou vulkanickou erupciou, ktorá zaplnila titulné strany svetových denníkov) Informácie o samotnej erupcii sú preto dosť útržkovité. Tento stav ma na svedomí aj celkom "triviálny" fakt, že kvôli extrémne silnej erupcii neexistuje v podstate žiadne očité svedectvo, ktoré by prinášalo podrobnejší popis priebehu celej udalosti. Je to hlavne preto, že samotnú erupcia, ako aj následný hladomor na ostrove Sumbawa a Lombok prežilo len niekoľko desiatok ľudí (z celkovej populácie asi 88 tisíc obyvateľov; na priame následky erupcie však zomrelo v celej Indonézii odhadom až 100 tisíc ľudí). Podstatne podrobnejšie informácie, ktoré nám umožňujú erupciu Tambory porovnať s významnými a lepšie dokumentovanými erupciami z neskoršieho obdobia, máme k dispozícii len na základe geologického výskumu. Informácií teda nie je veľa, o to viac sú cenné a zaujímavé.


Obr. 2: Stratovulkán a kaldera Tambory pri pohľade z ISS - komplex Tambory je jedným z najlepšie rozpoznateľných vulkanických tvarov na zemskom povrchu (Zdroj: NASA) 

Masív Tambory patril kedysi k tým najvyšším v celej Indonézii. Mohutný stratovulkán sa pred erupciou týčil do výšky viac ako 4300 metrov. Až do osudnej erupcie, ktorá sa začala 5. apríla 1815, nevykazovala Tambora takmer žiadne známky činnosti, s výnimkou slabších seizmických otrasov, ktoré začali postihovať ostrov Sumbawa od polovice roku 1814. K hlavnej fáze erupcie došlo v dňoch 10. a 11. apríla 1815, kedy sopka vyvrhla do atmosféry odhadom až 175 kilometrov kubických pyroklastického materiálu (horný odhad však hovorí až o 300 km3 materiálu, len pre porovnanie – erupcia Mt. Pinatubo z roku 1991 vyprodukovala „len“ 10 km3 materiálu).

Erupcia z 10. apríla patrí medzi najsilnejšie v známej histórii (Obr. 3). Bolo ju počuť až do vzdialenosti 2600 km (ostrov Sumatra) a vulkanický popol sa pravdepodobne dostal až do výšky okolo 43 kilometrov. Spad produktov sopečnej činnosti, predovšetkým popola, bol registrovaný počas niekoľkých dní ešte vo vzdialenosti 1300 kilometrov (južná časť ostrova Borneo, Obr. 4). V okruhu 600 kilometrov od Tambory panovala od 11. do 13. apríla absolútna tma, ktorú sprevádzalo veľmi citeľné ochladenie (o koľko stupňov Celzia sa presne nevie). Svoje obete si vyžiadali aj 4 metre vysoké vlny cunami, ktoré zdevastovali najmä blízko ležiace ostrovy.


Obr. 3: Umelecká predstava erupcie Tambory, ktorá bezprostredne usmrtila okolo 10 tisíc obyvateľov ostrova Sumbawa a ďalších približne 70 tisíc ľudí zomrelo počas následného hladomoru (Zdroj

Z hľadiska sily erupcie (asi 51 000-násobok hirošimskej bomby) a množstva vyvrhnutého materiálu, erupcia Tambory bola minimálne 10-krát silnejšia než známejšie erupcie Krakatoa (1883) či Pinatubo (1991). Toto všetko sú však len štatistiky, za ktorými žiaľ nevidieť individuálne životné tragédie či nesmierny rozmer ľudského utrpenia, ktorého svedkami boli miestni obyvatelia. Vzhľadom na dobu, v ktorej k tejto udalosti došlo, je celkom pochopiteľné, že prvá fáza kataklizmy zvanej Tambora 1815 sa odohrala bez záujmu a účasti svetovej verejnosti. Tá sa mala o drastických globálnych dôsledkoch ničivej erupcie dozvedieť už v priebehu nasledujúcich mesiacov a rokov.


Obr. 4: Priestorový rozsah/dosah spadu vulkanického materiálu (červené elipsy) s udaním výšky celkovej akumulácie tefry v centimetroch (Zdroj

Globálne klimatické dôsledky
Globálne dôsledky takto silnej erupcie nenechali na seba dlho čakať. Klimatický efekt, či už v jednotlivých regiónoch alebo na celej Zemi bol niekoľkonásobne silnejší než pri relatívne nedávnej erupcii Mt. Pinatuba. Ako je určite zjavné z vyššie uvedeného, dôvod spočíva v sile samotnej erupcie (VEI 7) a čiastočne vyplýva aj z "vhodnej" geografickej polohy vulkánu.

Tambora vyvrhla do stratosféry asi šesťkrát väčšie množstvo síranových aerosólov ako Pinatubo (teda približne 120 mil. ton). V dôsledku toho klesol globálny priemer teploty na obdobie asi dvoch rokov o takmer 1 °C (najčastejšie sa uvádza rozsah 0,4 až 0,7 °C), pričom regionálne ochladenia boli v niektorých prípadoch ešte výraznejšie. Popri bizarne farbených východoch či západoch slnka, asi najznámejším klimatických fenoménom bol tzv. „Rok bez leta“ – teda v priemere veľmi chladné leto, ktoré postihlo predovšetkým severoamerický kontinent a západnú Európu (treba ale poznamenať, že oblasť Arktídy a Grónska bola relatívne teplejšia; pozri článok: Vulkanické erupcie a globálna klíma). Z týchto oblastí je výskyt extrémnych prejavov počasia aj najlepšie dokumentovaný. Leto v prevažnej časti severnej pologule bolo relatívne chladné a miestami aj veľmi vlhké, snehová pokrývka sa v niektorých oblastiach USA vyskytovala ešte aj v júni, čo pochopiteľne viedlo k veľmi krátkemu vegetačnému obdobiu. Ohromujúci výpadok produkcie potravín v rokoch 1816-1818, ich následný nedostatok na trhu a vysoké ceny doviedli Spojené štáty do prvej hlbokej hospodárskej krízy, ktorá vrcholila v rokoch 1819-1820 (Američania sa však z tejto depresie nedokázali dostať ani v priebehu nasledujúceho desaťročia). No to horšie malo najmä do Európy ešte len prísť.


Obr. 5: Umelecká predstava života ľudí v Európe počas "Roka bez leta" (Zdroj

Menej známym faktom v súvislosti s erupciou Tambory boli dramatické udalosti, ku ktorým došlo už niekoľko mesiacov po erupcii v juhovýchodnej a južnej Ázii. Pravdepodobne v dôsledku veľkej prašnosti a väčšieho množstva síranových aerosólov v stratosfére, letný monzún prinášajúci do Indie životodárnu vlahu v rokoch 1815-16 jednoducho neprišiel. Výpadok letných zrážok bol pre Indiu doslova katastrofálny. Veľké sucho však v niektorých regiónoch okolo Bengálskeho zálivu v krátkom čase vystriedal opačný extrém - ničivé prívalové dažde, ktoré naopak viedli k rozsiahlym povodniam. Toto prostredie prialo najmä baktériám cholery, ktorá sa v Indii rozšírila do pandemických rozmerov a v priebehu rokov 1817 až 1823 si vyžiadala až 3 milióny obetí. K druhej pandémii bengálskej cholery došlo už v rokoch 1826 až 1837, a počas nej sa ochorenie začalo rýchlo šíriť aj do Ruska, Európy a nakoniec sa dostalo až do Spojených štátov amerických (New Orleans). V priebehu 19. storočia sa svetom prevalili ešte ďalšie tri pandémie bengálskej cholery (dve ďalšie v 20. storočí), pričom odhady počtu úmrtí idú až do niekoľkých desiatok miliónov. Podobne ako čierny mor poznamenal celé 14. storočie, cholera to isté urobila o celých 500 rokov neskôr.

Tambora 21. storočia
Dlho by sme mohli písať aj o ďalších, menej nepríjemných dôsledkoch erupcie Tambory (napríklad vzostup ópiového „kráľovstva“ v južnej Čine a severnom Laose, či zlatý vek polárneho výskumu za čias kráľovnej Viktórie), no jedna vec je istá. Dôsledky mimoriadne silnej erupcie Tambory boli ohromujúce, presahujúce nie len oblasť juhovýchodnej Ázie, ale aj časový rámec jedného desaťročia. Straty na ľudských životoch sa dajú porovnať s najväčšími vojnovými konfliktami 20. storočia a ekonomické straty sú takmer nevyčísliteľné.

V tejto súvislosti je celkom určite na mieste aj úvaha o tom, aké následky by podobne silná erupcia spôsobila v dnešnej dobe. Pravdepodobnosť toho, že v ktorejkoľvek vulkanicky aktívnej zóne na Zemi dôjde v najbližších 50 rokoch k erupcii podobne silnej ako Tambora je asi 10 %. Nikto samozrejme nevie presne, kedy k tomu dôjde, no udalosti spojené s výbuchom Tambory v roku 1815 nám ukazujú jednu zásadnú vec – ľudstvo je stále mimoriadne zraniteľné na dôsledky náhlych klimatických zmien, či už spôsobených vulkanickými erupciami alebo inými faktormi. Tambora nám tak zanechala dosť jednoznačný odkaz v zmysle: „A changing climate changes everything“.


Zdroje
The Volcano That Changed the Course of History
http://1url.cz/ufNU
The environmental impact of the 1815 Tambora eruption in 2015 
http://www.axa-research.org/project/jessica-kandlbauer
Blast from the Past
http://www.smithsonianmag.com/history/blast-from-the-past-65102374/?no-ist
Volcanoes
http://www.wunderground.com/climate/volcanoes.asp?MR=1
Před 180 lety v českých zemích poprvé udeřila cholera
http://www.tribune.cz/clanek/24974-pred-lety-v-ceskych-zemich-poprve-uderila-cholera 
1815 eruption of Mount Tambora
http://en.wikipedia.org/wiki/1815_eruption_of_Mount_Tambora 
The Great Tambora Eruption in 1815 and its Aftermath
http://pubs.giss.nasa.gov/docs/1984/1984_Stothers_2.pdf  
The Asiatic or Bengal cholera of 1867 to 1873 (1871)
https://archive.org/details/asiaticorbengalc00pete 
The Climatic Effects of the 1815 Eruption of Tambora
http://1url.cz/8fN5
Climatic, environmental and humanconsequences of the largest knownhistoric eruption: Tambora volcano(Indonesia) 1815 
http://1url.cz/zfNb

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...