pondelok 14. apríla 2014

Hrozí našej civilizácii kolaps?

Hosťujúci blog Mgr. Alexandra Ača, Ph.D. z Centra výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i. v Brne.

Vo víre každodennosti nedokážeme - a možno ani nechceme - vnímať udalosti v širšom kontexte. Koľkí z nás si napríklad pripúšťajú realitu kolapsu civilizácie? Čo pre nás znamená, ak si prečítame vedeckú štúdiu sponzorovanú NASA, ktorá hrozí kolapsom súčasnej civilizácie?

Takých správ už bolo, povieme si, a nakoniec sa problémy vždy nejako vyriešili. No v podvedomí každý z nás tuší, že všetky vyspelé aj menej vyspelé civilizácie prešli fázami tvrdej práce, rozkvetu, vrcholu a pádu. A tento pád môže trvať aj stovky rokov, ako nám ukázala Rímska ríša. Napriek tomu to vyzerá, ako by sme chceli podobné varovania zatlačiť niekam ďaleko do pozadia. To nám napokon umožňuje pokračovať v riešení našich každodenných problémov stále rovnakým spôsobom. No a ak si pripustíme, že problém kolapsu spoločnosti sa týka aj nás, alebo že bude aktuálny v blízkej budúcnosti, iný obranný mechanizmus predstavuje postoj „aj tak s tým nič nespravím“.


Kníh, článkov, varovaní, dokonca aj odborných diskusií na tému kolapsu civilizácií poznáme z minulosti nespočetné množstvo. Od poradkyne kráľa Šalamúna a slávnej Sibyly cez proroka Nostradáma alebo ekonóma Malthusa až po vedcov združených v Rímskom klube. Najnovším príspevkom je štúdia spolufinancovaná grantom od americkej NASA. Autori v nej identifikovali kľúčové faktory pádu rozvinutých spoločností: prehnané využívanie zdrojov, čo podkopáva ekologickú kapacitu prostredia plus rozvrstvenie obyvateľstva na úzku elitu bohatých a masy chudobných. Bohatstvo spoločnosti nie je rovnomerne rozdelené a to prispieva k rastu sociálneho napätia. Výsledkom je, že elity spotrebovávajú príliš veľa, a masy chudobnejú. Úpadok prichádza aj v prípade, že ekosystémy poskytujú svoje služby a zdroje v dostatočnej miere.

Zároveň autori spochybňujú názor, a dalo by sa dokonca tvrdiť mýtus, že riešením sú technológie. Upozorňujú, že hoci technológie umožňujú účinnejšie využívať zdroje, súčasne to vedie k vyššej spotrebe jednotlivcov a zrýchleniu vyčerpávania zdrojov. Tento fenomén opísal už v 19. storočí ekonóm William Stanley Jevons (známy Jevonsov paradox). Autori štúdiu uzatvárajú dramaticky: bez rýchlych zásahov zákonodarcov unikneme pred kolapsom len veľmi ťažko.

Paralel, ktoré viedli ku kolapsom spoločností v minulosti, a ktoré čoraz viac môžeme pozorovať aj dnes, je veľa. V niečom je však súčasná situácia výnimočná: nikdy v minulosti nedosiahla žiadna iná civilizácia takej miery globálneho prepojenia. Teda kým v minulosti boli pády jednotlivých spoločností skôr lokálne, dnes skôr čelíme pádu globálnemu. Dôsledky budú pociťovať mnohé generácie po nás. Či a kedy sa potom dokážu dostať na úroveň, aspoň vzdialene podobnej tej našej, je otázne.

My môžeme túto situáciu vnímať ako neradostnú, no z pohľadu budúcich generácií to vyzerá inak. Historici budú náš život opisovať ako dobu, kedy ľudia mali všetko, ale nestarali sa o nič, ich životy boli síce materiálne naplnené, ale duchovne a morálne prázdne, a kedy bola dostupná lekárska starostlivosť, ale ľudia si zdravie nevážili. Jediným zmyslom života bolo zarábať čo najviac peňazí čo najrýchlejšie. Možno budú ľudia v budúcnosti radi, že súčasná éra blahobytu a plytvania je už len dávnou spomienkou.

Tento článok vyšiel v pôvodnej verzii v Pravde dňa 13.4.2014 (http://1url.cz/FR84)
Mgr. Alexander Ač, Ph.D. (Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i., Bělidla 986/4a, 603 00 Brno, Česká republika).

utorok 8. apríla 2014

Bravó, James Cameron!

Svetoznámemu režisérovi sa podaril kolosálny zásah do čierneho – natočil najdôležitejší dokument našej generácie

Tento rok uzrie svetlo sveta unikátny 9-dielny dokumentárny projekt z produkcie uznávaného režiséra nákladných hollywoodskych trhákov, Jamesa Camerona. Jeho hlavným cieľom je jednoduchým spôsobom sprostredkovať bežným ľuďom to, o čo sa klimatológovia pokúšajú už celé desaťročia. A to, že klimatická zmena je nie len realitou, ale dnes už má aj veľmi konkrétne prejavy a dôsledky na celom svete a ovplyvňuje život nás všetkých, či už žijeme na farme kdesi v Texase alebo v občianskou vojnou zmietanej Sýrii. Niet sa preto čomu čudovať, že už samotný názov filmu je účelovo zvolený natoľko „príťažlivo“, aby pritiahol k obrazovkám široké masy ľudí: Roky nebezpečného života (Years of Living Dangerously).

V tomto smere je aj vyjadrenie jedného z hlavných sprievodcov filmu, Thomasa L. Friedmana, viac ako výpovedné: „[Naša civilizácia] sa uberá zlým smerom a myslím, že jediný spôsob ako sa tomu postaviť je priniesť tento príbeh ľuďom priamo do ich domovov a to veľmi konkrétnym spôsobom, ktorý dokážu pochopiť aj deti a bežní laici“. Naliehavo a dramaticky však nevyznievajú len samotné vyjadrenia a komentáre účastníkov jednotlivých príbehov, ale aj technický spôsob, akým režisér zachytáva realitu dôsledkov klimatickej zmeny z celého sveta.


Máme to veľké šťastie, že prvá časť tohto úchvatného dokumentu je dostupná v plnej verzii na domovskej stránke projektu (pozri video nižšie). Pritom celú prvú epizódu možno vnímať ako „letmé“, no celkom presné uvedenie do problému klimatickej zmeny prostredníctvom výpovedí ľudí, ktorí negatívne dôsledky klimatickej zmeny mali možnosť okúsiť na vlastnej koži, a v tom horšom prípade ich prinútili opustiť svoj domov. 

Film však nie je len o tom, kde a ako sa klimatická zmena prejavuje najzásadnejšie. Veľmi zaujímavá je z tohto pohľadu dejová línia Dona Cheadlieho, ktorého cesta zaviedla do suchom sužovaného Texasu, aby odhalil jednu, dosť dôležitú skutočnosť. A to, že dokonca aj v 21. storočí existuje medzi veriacimi ľuďmi silné presvedčenie o tom, že ničivé sucho nie je dôsledkom ľudských aktivít a chybných rozhodnutí, ale že ide o "Boží trest" či prejav prirodzenej premenlivosti klímy.

Nemenej zaujímavý je aj príbeh Harrisona Forda, ktorý odhaľuje masívnu korupciu nadnárodných korporácií pri "skupovaní" rozsiahlych (štátnych) plôch dažďového pralesa na ostrove Borneo, meniaci sa pod ich manažmentom v rozľahlé plantáže palmy olejovej a obrovské emisie oxidu uhličitého. Veď prečo nie! Palmový olej je pre našu spoločnosť oveľa dôležitejší ako biodiverzitou oplývajúci prales, ktorý nám celkom určite dokáže ponúknuť oveľa viac ako sterilná uniformita palmovej plantáže.

A čo takto krvavý a zničujúci vojnový konflikt v Sýrii? Thomas Friedman si zobral na mušku na prvý pohľad nie celkom zreteľné prepojenie už niekoľko rokov trvajúceho konfliktu a extrémneho sucha, ktoré postihlo Sýriu v období rokov 2006-2011. Masovú migráciu vidiečanov do miest a rast cien základných potravín v dôsledku ich obrovského nedostatku možno vnímať ako spúšťací mechanizmus nepokojov namierených proti vládnucemu režimu Bašára al-Asada.

Osobne si myslím, že tento druh dokumentu mal prísť oveľa skôr, ale ako sa hovorí lepšie neskôr ako nikdy. Rozhodne pôjde o veľmi prínosný a dôležitý príspevok k diskusii o klimatickej zmene a dúfajme, že mnohým ľuďom už konečne otvorí oči.


Odporúčam tiež pozrieť: http://collider.com/years-of-living-dangerously-trailer/

  

štvrtok 3. apríla 2014

Klimatická zmena a jej dôsledky podľa IPCC

Planéta sa otepľuje, globálna klíma sa mení a s tým prichádzajú aj dôsledky, ktoré možno vidieť už dnes!

Takto nejako znie zrejme najvýznamnejší odkaz zatiaľ poslednej správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC), ktorá ďalej uvádza, že pokiaľ spoločnosť nenájde rozumný a dostatočne efektívny spôsob, ako priebeh klimatickej zmeny spomaliť (mitigácia) a adaptovať sa, pokračujúce otepľovanie povedie k zhoršovaniu dôsledkov vo všetkých sférach ľudských aktivít.  

Na začiatku tohto týždňa vyšla druhá časť piatej IPCC správy, pojednávajúca o dôsledkoch, zraniteľnosti a adaptácii na nie len prebiehajúcu, ale aj očakávanú klimatickú zmenu. Zatiaľ čo prvá časť tejto správy vyriekla veľmi jasný záver o tom, že naša planéta sa významne otepľuje (Obr. 1 a 2) a človek je hlavnou príčinou klimatickej zmeny, jej pokračovanie prináša pomerne znepokojivý obraz ďalekosiahlych dôsledkov, ktoré nie len že pozorujeme už dnes (Obr. 3), ale pokračujúcim otepľovaním sa stanú ešte viac zjavnejšími a hlavne deštruktívnejšími.

Obsahový rámec správy je pritom veľmi široký a doposiaľ asi najkomplexnejšie približuje všetko to, čo dnes vieme o pozorovaných a očakávaných dôsledkoch klimatickej zmeny jednak na fyzikálne systémy (atmosféra, oceány alebo ľadovce, atď.), biosféru (ľudia, rastlinné a živočíšne spoločenstvá, atď.), ale aj na samotnú ľudskú spoločnosť a jej hospodárske aktivity (poľnohospodárstvo, atď.). Veľmi široko, ale popri tom aj dosť konkrétne rieši otázku, ako uvedené dôsledky dostatočne efektívne zmierniť, berúc do úvahy všetky možné scenáre klimatickej zmeny v bližšej alebo vzdialenejšej budúcnosti. A tá, podľa toho, čo uvádza táto správa, nevyzerá ani zďaleka optimisticky.

Hlavné závery správy by sa dali zhrnúť do štyroch základných bodov:

  1. Dôsledky klimatickej zmeny, predovšetkým tie negatívne, možno pozorovať už dnes a vo všetkých oblastiach sveta.
  2. Pokračujúce globálne otepľovanie povedie aj v budúcnosti k rastu častosti výskytu a výraznosti extrémov počasia.
  3. Pre zmiernenie prejavov a dôsledkov budúcej klimatickej zmeny bude potrebné v jednotlivých sektoroch navrhnúť opatrenia, ktoré nám umožnia dostatočne rýchlu a pružnú adaptáciu na meniace sa podmienky.
  4. Bez adekvátneho znižovania emisií skleníkových plynov bude však akákoľvek adaptácia málo účinná a bude si vyžadovať značne vyššie náklady. Mitigačné opatrenia tak znížia nie len riziká vyplývajúce z dôsledkov klimatickej zmeny, ale celkom určite znížia náklady na adaptáciu.
Inými slovami, pokiaľ ľudia v najbližších rokoch, v tom lepšom prípade v najbližšom desaťročí, nezníži svoje vysoké emisie skleníkových plynov do atmosféry, planéta sa v najbližších desaťročiach môže otepľovať až natoľko rýchlo, že budeme mať skutočne čo robiť, aby sme sa takto rýchlej zmene dokázali prispôsobiť. A to dokonca aj v prípade, že sa neoteplí o viac ako 1,5 °C do konca storočia (v porovnaní s obdobím 1971-2000). Čo však ale v tom prípade, že sa bude v priebehu tohto storočia otepľovať oveľa rýchlejšie? Podľa IPCC je odpoveď celkom jasná - čím rýchlejšie otepľovanie "pripustíme", tým ďalekosiahlejšie a závažnejšie dôsledky možno očakávať (Obr 4-6).

Na prvý pohľad vyznieva táto informácia ako niečo nové, no v skutočnosti to nie je nič, o čom by sme už predtým nevedeli. V porovnaní s predošlou správou z roku 2007 je tu predsa len niečo nové. To, že klimatická zmena je realitou a ovplyvňuje nás všetkých bez rozdielu rasy či národnosti už v súčasnosti, žiaľ skôr negatívne, vieme dnes povedať s oveľa väčšou istotou, než kedykoľvek predtým. Dokonca vieme povedať aj to, že pokiaľ ľudstvo neupustí od masívneho využívania ropy, zemného plynu či uhlia a nevydá sa na cestu efektívnejšieho využívanie energie a zdrojov, rýchlosť, s akou sa Zem bude otepľovať v najbližšom storočí, môže dosiahnuť úroveň nezlučiteľnú s prežitím jedinečných prírodných spoločenstiev či mnohých ľudských komunít.

Rýchly posun klimatických zón, rast extrémnosti počasia, rozširovanie sucha či naopak častejšie povodne (Obr. 4) budú v kombinácii so zníženou dostupnosťou zdrojov a vody stavať všetky štáty sveta pred takmer neriešiteľný problém. Ako nakŕmiť miliardy ľudí (Obr. 5) a predísť tak vojnovým konfliktom o zdroje a vodu. Informácie o tom, čo možno očakávať od budúcich klimatických podmienok, a najmä ako sa na ne pripraviť dnes už máme. 

Ide len o to, ako tieto poznatky budeme schopní využiť v náš prospech a aspoň čiastočne zmierniť budúce dôsledky klimatickej nestability. Zatiaľ to ale vyzerá na to, že v prípade klimatickej zmeny začíname viditeľne ťahať za kratší koniec. A preto, pokiaľ nechceme čeliť ešte vážnejšej klimatickej kataklizme aká sa odohrala na Zemi na konci Permu pred 252 milión rokmi, mali by sme si konečne uvedomiť, že sme to predovšetkým my, ľudia, ktorí dokážu budúci vývoj aspoň čiastočne zvrátiť. Druhá a predovšetkým tretia pripravovaná časť IPCC správy nám ukazuje a ukáže ako na to.  


Oficiálne vyjadrenie Slovenského hydrometeorologického ústavu možno nájsť tu:
http://www.shmu.sk/sk/?page=1744&ocid=338.

Súvisiaci článok: Zvyšujúca sa extrémnosť počasia preverí naše limity adaptácie.



Obr. 1: Veľkosť pozorovaných trendov globálnej a regionálnej teploty (hore) a očakávané zmeny do konca 21. storočia podľa jednotlivých emisných scenárov (v strede a dole; Zdroj: IPCC AR5 WGII)


Obr. 2: Veľkosť pozorovaných trendov atmosférických zrážok (hore) a očakávané zmeny do konca 21. storočia podľa dvoch vybraných emisných scenárov - RCP2.6 a RCP8.5 (v strede a dole; Zdroj: IPCC AR5 WGII)


Obr. 3: Mapa zobrazujúca prehľad najvýznamnejších pozorovaných dôsledkov klimatickej zmeny v prírodných a spoločenských systémoch a miera istoty odhadov ich veľkosti (Zdroj: IPCC AR5 WGII)

Obr. 4: Dlhodobý vývoj a očakávané zmeny celkového počtu ľudí vystaveného priamym dopadom 100-ročných povodní podľa viacerých emisných scenárov (Zdroj: IPCC AR5 WGII)


Obr. 5: Predpokladané zmeny poľnohospodárskych výnosov podľa dostupných štúdií - žlté predpokladajú celkový pokles, modré nárast výnosov pre vybrané časové horizonty 21. storočia (Zdroj: IPCC AR5 WGII)

Obr. 6: (vľavo) Projekcie globálnej teploty podľa dvoj krajných emisných scenárov - RCP2.6 a RCP8.5; (vpravo) odhad miery rizika pre vybrané indikátory - napr. extrémne počasie - čím výraznejší nárast globálnej teploty, tým závažnejšie dôsledky jednotlivých indikátorov možno očakávať (Zdroj: IPCC AR5 WGII)


Zdroje
4 Takeaways from IPCC Report Reveal Worsening Impacts of Climate Change
The global reaction to the latest IPCC climate report: what it means for China and the world
Climate Change 2014: Impacts, Adaptation, and Vulnerability (Summary for Policymakers)
Climate Change 2014: Impacts, Adaptation, and Vulnerability (Technical summary)
There Is No Question That We Live in a World Already Altered by Climate Change
IPCC report warns of future climate change risks, but is spun by contrarians
Climate Change Impacts in Pictures: 8 Stark IPCC Images
IPCC Says Climate Change is Here, World Needs to Adapt
http://1url.cz/ORaA
Debt Rattle Apr 1 2014: What Kills The Economy Kills The Planet Kills Us
http://1url.cz/0RlH

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...